Má 4 základné etapy: sladovanie, príprava zápary, kvasenie a destilácia. Po nich nasleduje ešte najdôležitejšia etapa dozrievania.
Whisky a voda
K výrobe whisky je potrebné suroviny riadne vybrať a pripraviť. Prvou surovinou pri výrobe whisky je voda. Bez vhodného vodného zdroja nemôžeme whisky vyrábať. Voda musí byť kvalitná, čistá a musí jej byť dosť. Pri výrobe whisky má tri podstatné úlohy. Voda je potrebná bez ohľadu na to, akú whisky chcete vyrábať. Na polohe starších páleníc je vidieť, že vždy boli stavané pri vhodných vodných zdrojoch (dobrým príkladom sú pálenice na rieke Spey, Škótsko). Voda je potrebná pri príprave skvaseného rmutu, používa sa na chladenie kondenzátorov a tiež na riedenie whisky a to ako pri stáčaní do sudov, tak aj pri plnení do fliaš. Aj dnes, keď sa stavia nová pálenica whisky, tak sa na jednom z prvých miest rieši práve otázka vody.
Dôležitosť vody potvrdzujú aj kroky niektorých páleníc, ktoré odkúpili pozemky okolo svojho zdroja vody, aby ho tak uchránili pred znečistením. Voda ovplyvňuje aj chuť whisky a to tým, kadiaľ preteká.
Jedna z najdôležitejších pohnútok k začatiu výroby Whisky Nestville bola kvalitná a krištáľovo čistá voda, ktorej rozbor ukázal minerálne zloženie, ktoré je mimoriadne vhodné pre produkciu whisky. Na základe geologických výskumov sa zistilo, že voda, ktorú používame preteká kvartérnymi sedimentami zubereckého a bielopotockého súvrstvia. Voda prechádza dlhou cestou od Belianskych Tatier až do Ľubovnianskej kotliny, počas ktorej je obohacovaná o jedinečné minerálne zloženie a je filtrovaná cez horniny, ktoré sa datujú do čias paleogénu a kvartéru.
Práve táto, zložením unikátna voda /bohatá na Ca, Mg, Fe/, dodáva našej whisky nezameniteľnú chuť a originalitu. Chuť sa dá zmeniť zrením v dubových sudoch, zadymením sladu, no iba voda je špecifická tým, že jej zloženie dodáva whisky jedinečnú chuť a stálosť, ktorá sa nedá zmeniť
Výber obilia
Základom okrem kvalitnej vody, sú aj výrobné suroviny. Starostlivo vybrané druhy obilia, s najvyšším obsahom škrobu, ktorý je neskôr vysokým prínosom v procese fermentácie. K najvhodnejším obilninám patrí jačmeň, ktorý rastie v tvrdej prírode. Jeho výhodou je, že rastie na menej úrodnej a na dusík chudobnej pôde, a tým je najvhodnejšou plodinou na výrobu sladu. Čím jačmeň obsahuje menej dusíka, tým má vyšší obsah budúcich cukrov, samozrejme potrebných na vznik alkoholu. Na výrobu obilného whisky destilátu sa používajú aj ďalšie obilniny ako napríklad kukurica, pšenica a tritikale.
Sladovňa
Sladovňa je technologické zariadenie na premenu jačmeňa na slad, ktorý je základnou surovinou pri výrobe piva a whisky.
Jačmeň sa najskôr očistí a niekoľko dní (zvyčajne 2-3 dni) sa máča vo vode. Keď sa obsah vody v zrne zvýši na 46 - 48%, rozprestrie sa na betónovej ploche (humno). Tu sa nechá vo vlhku a tme klíčiť (5-8 dní). Počas tejto doby dochádza k tvorbe enzýmov, ktoré štiepia škrob na jednoduché skvasiteľné cukry. Počas celej doby sa jačmeň prevzdušňuje a obracia, aby nedochádzalo k zapareniu.
Takto pripravený tzv. zelený slad sa 24-48 hodín suší teplým vzduchom na tzv. hvozdoch, kde sa veľmi šetrne a pomaly zbavuje prebytočnej vody. Cieľom je zníženie obsahu vody až na 4%, aby sa zachovala aktivita enzýmov.
Pri výrobe sladu určeného na výrobu whisky sa počas hvozdenia používa dym z tvrdého dreva alebo rašeliny, ktoré whisky dodajú charakteristickú dymovú, alebo rašelinovú vôňu.
Kvasný proces prebieha v kvasiarni. Je to zariadenie na technologickú premenu scukrenej zápary na vykvasenú záparu. V kvasných tankoch prebieha samotné kvasenie tzv. fermentácia, počas ktorej sa bez prístupu vzduchu premení skvasiteľný cukor pomocou kvasiniek na etanol (alkohol) a oxid uhličitý (CO2). Celý proces prebieha pri teplote 32-33 ˚C a trvá 72 hodín. Výsledkom fermentácie je vykvasená zápara obsahujúca 9-10% etanolu a žiaden cukor.
Destilácia je proces, kde dochádza k oddeleniu etanolu (destilátu) od vykvasenej zápary. Delenie zložiek v procese destilácie je založené na rozdielnej prchavosti, ktorá väčšinou zodpovedá ich bodu varu. V prvom kroku získavame z vykvasenej zápary surový destilát a následne ho dočisťujeme na požadovanú kvalitu. K tomu sa využíva proces viacnásobnej destilácie (rektifikácie), realizovaný v ďalších kolónových sekciách.
Máme jeden z najmodernejších zložitých, rôznotlakových destilačných systémov s nízkou spotrebou energie. Produktom destilácie je vysokokvalitný obilný destilát s liehovitosťou min. 94% objemu, ktorý je základom budúcej whisky.
Naša whisky je prvou slovenskou whisky. Je uskladnená v dubových sudoch z kvalitného amerického bieleho dubu, ktorý je výnimočný svojou kvalitou a je všeobecne používaný na zrenie whisky na celom svete. Zrenie whisky trvá minimálne tri roky. Degustuje sa v časových intervaloch. Po troch rokoch sa odoberajú výrobné šarže. Whisky sa nemôže stáčať skôr. Je nutné podotknúť, že whisky zrie len v sudoch, v žiadnom prípade nie vo fľaši. Pri zrení približne 2 až 5 % whisky sa ročne vyparí do ovzdušia. Množstvo tohto úbytku sa poeticky hovorí Angel´s share teda „anjelská daň”. Množstvo tohto úbytku, závisí od vlhkosti vzduchu v sklade, kde sú sudy uložené a na dreve, z ktorého sú sudy vyrobené.
V našich pivniciach máme momentálne uskladnených niekoľko tisíc sudov, ktoré plníme whisky s 65% až 70 % obsahom, starostlivo pripravenej zo sladu a obilia. Najväčšia premena whisky sa odohráva v sudoch počas zrenia. Výslednú chuť whisky ovplyvňuje aj doba, ako dlho zrel v sude predchádzajúci produkt. Napríklad, ak zrela whisky v sudoch po bourbone 10 rokov, bude mať whisky dubovejšiu príchuť a tmavšiu farbu, ako whisky zo sudu, kde zrel bourbon 4 roky. Chuť bourbonu však do whisky, na rozdiel od sherry či portského, neprejde. Chuť whisky ovplyvňuje tiež samotná konštrukcia suda a stupeň vypálenia vnútorného povrchu. Každý sud má svoje identifikačné číslo je pod plombou.